Milovalo ho celé Taliansko a takmer celý cyklsitický svet. V kopcoch bol takmer neporaziteľný. Posledný cyklista (pred ním sa to podarilo menám ako Fausto Coppi, Jacques Anquetil, Eddy Merckx, Bernard Hinault, Stephen Roche a Miguel Indurain), ktorý v tom istom roku vyhral Giro d´Italia i Tour de France. Neuniesol tlak okolia a prišiel trmý pád. V pretekoch Giro d’Italia 2003 skončil v celkovom poradí štrnásty (v jednej etape bol piaty), pravdepodobne v dôsledku pádu v zjazde z Colle di Sempeyre. Organizátorom Tour de France sa zdali byť jeho výsledky slabé, a tak ho nenominovali na jubilejný 90. ročník pretekov (2003). Marco tým stratil motiváciu do ďalšieho trénovania, stiahol sa do ústrania, vyhýbal sa i rodine a priateľom. Opäť upadol do závislosti na kokaíne, z ktorej sa v lete 2003 niekoľkokrát liečil na psychiatrickej klinike. Večer 14. februára 2004 bola zverejnená informácia, že v hotelovej izbe v Rimini sa našlo mŕtve telo Marca Pantaniho. Prvá obhliadka konštatovala smrť v dôsledku zástavy srdca, neskoršia pitva preukázala príčinu, ktorou bolo predávkovanie kokaínom. Pantaniho smrť doteraz nie je objasnená. Jedna verzia hovorí o samovražde bez cudzieho zavinenia, ďalšia že mu k nej niekto pomohol. Marco Pantani zomrel vo veku 34 rokov. Na pohreb sa s ním prišlo rozlúčiť 20 tisíc smútiacich fanúšikov. Jeho priateľka a bývalá manažérka Manuela Ronchiová im prečítala lístok, ktorý sa našiel v Marcovom pase: Štyri roky trvajúce súdne procesy ma ponížili a stratil som túžbu byť ako ostatní športovci. Svet musí pochopiť, že skryté kamery v hotelových izbách cyklistov nás všetkých ponížili. Nie som podvodník. Veľmi ma to zranilo a všetci, ktorí mi veria, by mali prehovoriť. Ahoj. Marco