1/3

2/3

3/3

Celý deň jazdiť Malinô Brdo rozhodne nie je malina. Ale môže to byť čerešnička na konci sezóny :-). Rock Machine Bikepark Malinô Brdo sa nachádza v areáli SKI PARK Ružomberok v malebnom prostredí Veľkej Fatry vo výške 545 až 1 209 m n. m. Bikepark je lokalizovaný necelé dva kilometre od Ružomberka. Tradične si sem v zime chodia užívať lyžiari a snowboarďáci, v lete zas turisti a bikeri. My rozhodne patríme k tým druhým a práve o Malinom Brde bude tento report.

Posledné teplé dni tohto roka nenechajú žiadneho bikera chladným. Najmä ak sa rysuje celkom slušná partička, a bikepark je otvorený v tejto sezóne naposledy. Balíme teda caky paky a opäť vyrážame z Prešova na západ. Cesta takto zavčas rána ubehne relatívne rýchlo.

Čaká nás ešte zastávka na starej známej odbočke v Ružomberku popri Tescu, kde nakúpime energy drinky a lúpačky – a ide sa na to. Parkujeme vedľa ďalších kámošov z Prešova. Je tu pomerne málo ľudí, len asi 20 áut na parkovisku. Polovica z nich je poľských. Naposledy som bola v tomto bikeparku pred rokom a bola som dosť zvedavá na to, čo nové vymysleli stavači tratí. Keď sme všetci ponachádzali chrániče, tretry a okuliare poskrývané po celom aute, konečne sme mohli ísť kúpiť lístky – bola akcia: cena 10 „éčiek“ a záloha 8. Po niekoľkominútovej jazde v dvojmiestnej lanovke (2 biky + 2 ľudia) sme konečne vyšli von.

Na úvod trocha freeridu, potom Biďasken

Na DH- trati sa konali preteky, takže sme si na začiatok vybrali freeride-ovú trať. Na nej je skvelé, že sa človek môže v pohode rozjazdiť, keďže si náročnosť trate reguluje sám – svojou rýchlosťou. Je tu množstvo hlinených klopeniek, na zahriatie skrehnutých svalov odporúčame najstrmšiu vyroletovanú časť, kde človeku ostáva len pustiť brzdy, aby sa lepšie mohol držať svojich rajdov. Ok, starý známy (na bikepark priam šokujúci uphill) a teraz novinka. Ou jéé- odbočujeme na northshore-ový
Biďasken. Neviem síce, či to slovo má aj nejaký význam, ale fest sa mi páči :-). Aj celá trať je úplne fajn. Najprv sa ide hlineným povrchom, kde sú klasické točky, hopy.

Prvé pokušenie prichádza na northshore, ktorý sa drasticky zužuje a vyústi skokom do boku alebo nárazom do stromu. Dávame pár pózerských fotiek. Dávno mi tak nebilo srdiečko od adrenalínu. Prechádzame na ďalší northshore, ktorý sa v strede úplne zúži na šírku stromu a končí menším skokom. Paráda! Na ďalšom drope dáva Aleš suicide a Dijck sa o to tiež pokúša – ale doslovne, keď prelietava dopad a končí v strome. Našťastie sa mu nestalo, a tak pokračujeme už len takými easy northshormi. Jeden z nich je až hypnoticky dlhý. Zoskoky z nich sú úplne pohodové, sem-tam síce do koreňov, ale nič dramatické.

Táto trať pôsobí ako preliezačky pre veľké deti – má kopec hravých pasáží, na ktorých sa môžete vyšantiť. Jediné, čo mi tam chýbalo, bolo pletivo. Ok, dnes to bolo v pohode, lebo bolo sucho, ale za mokra sa preliezačky isto menia na šmykľavky – a to by som taká frajerka už nebola.

Opäť freeride…

Na ďalšiu jazdu sme zvolili celú bývalú freeride-ku. Ku koncu sezóny je už dosť zroletovaná, čo vám pripomenie prečo sa bicykle volali voľakedy „kostitrasy.“ Kopec klopeniek, pohupov, občas nejaký skok. Táto trať je určite ľahšia ako Biďasken, aj keď úvod je spoločný. Po medzníkovom uphille sa odbočí na trať menom Modrý zamat. Všetko by to bolo skvelé, len škoda tých hlbokých blatových brázd. Našťastie toto blato nie je lepivé, takže skôr máte pocit, že všetko ide ako po masle :-).

… a záverečný downhill

Na koniec našej photo session sme si dali ešte Downhillku. Celú od vrchu až dole. A myslím, že sa stala mojou najobľúbenejšou traťou. Je plná „challenge“ úsekov. Všade samá strmáčina, odklopené šikminy, klzké korene a odletujúce kamene. Áno, takto to má vyzerať. Strach v očiach, sedím skoro na zadnom kolese a miestami už brzdím len očami v dlhom šmyku. Jediné šťastie, že Dijck fotil chalanov na viac krát, takže som si mohla oddýchnuť a pozerať na lietajúcich kamarátov. Táto trať dá fakt zabrať nielen fyzicky, ale aj psychicky.

Takže, čo dodať? Niet divu, že sa Rock Machine Bikepark Malinô Brdo radí medzí top bikeparky na Slovensku. Niet divu, že sa tu tento rok konali okrem 3. kola slovenského pohára aj Majstrovstvá SR. Niet divu, že sem chodia bikeri nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. A niet divu, že už teraz sa tešíme, ako sa sem na budúcu sezónu vrátime.

Helmu dolu pred chalanmi z DH- Pro. Je to fakt super, ďakujeme!

Naše hodnotenie

Na stupnici od 1 do 5 udeľujeme 4, to tiež len preto, že v budúcnosti očakávame ešte nejaké vylepšenia a ešte viac tratí, potom by sme už pre Malinô nemali vyššiu známku. /// P.S.: Ak pribudnú ešte nejaké pletivá na lávkach, prípadne sa vyrieši lepšie odvodňovanie v spodnej časti freeride-ky, bude to len lepšie.