Pred tromi rokmi utrpel pri páde z bicykla vážne zranenia, z ktorých sa dostával rok a dodnes trpí následkami. Napriek tomu sa začal znovu bicyklovať a aktívne žiť. Minulý rok na jeseň však prišiel mentálny zlom a rozhodol sa, že si potrebuje vyčistiť hlavu.

Výsledkom je obdivuhodná cesta naprieč Austráliou.

Mal dobré dni v krásnej prírode, stretol sa so skvelými ľuďmi, ale nevyhol sa ani tropickým búrkam, zaplaveným cestám, silnému protivetru, obrovským horúčavám či technickým problémom s bicyklom, na ktorom mal naložené všetko, čo potreboval pre život na ceste.

+ 50

Čo vás viedlo k myšlienke prejsť Austráliu na bicykli?

Ono to bol len taký skrat. Nebolo to nijako dlhodobo plánované. Raz v noci mi niečo napadlo a potom to už išlo a malo to veľmi rýchly spád. V podstate od tej prvotnej myšlienky po môj odjazd uplynuli možno tri, štyri týždne. Čo k tomu viedlo? Jednoducho situácia, ktorá tu je a vládla medzi ľuďmi, nevraživosť a nálady, ktoré tu sú, covid a vojna a všetko okolo toho. Toto spôsobilo rozdelenie mnohých kamarátov, ktorí majú iné názory, než mám ja. A potom žena, deti, rodina, dom, firma… A plus ešte veľa ďalších iných vecí v mojom živote, ktoré sa v poslednej dobe nediali tak, ako som si predstavoval, ako by som chcel. A chcel som niečo zmeniť.

Prečo práve Austrália?

Vedel som, že potrebujem niekam vypadnúť a urobiť niečo také väčšie, čo mi zamestná hlavu a prídem na iné myšlienky. A toto všetko tak nejako do seba zapadlo. Živím  sa a robím s bicyklami, takže bolo jasné, čo chcem robiť. Vyšlo mi z toho, že vypadnem preč, čo najďalej. No a vyšlo to na Austráliu. Hľadal som anglofónnu krajinu, lebo som sa tiež chcel naučiť lepšie po anglicky. Zvažoval som Maltu, Južnú Afriku, Nový Zéland, ale z hľadiska počasia sa mi zdala najlepšia Austrália. Mám rád exotiku a chcel som, aby to bolo čo najďalej. Aby som sa nevedel len tak vrátiť, aby som bol predsa len aspoň trošku nútený zostať tam aj v prípade, že by na mňa doľahli slabé chvíle.

Kedy ste začali túto cestu?

Začiatkom októbra 2022 som priletel do Austrálie, do Brisbane. Odtiaľ som sa potom presúval autom a išiel som 1 700 kilometrov do Cairns. Už vtedy som začal cestovať a spoznávať krajinu a v Cairns som potom chodil 5 týždňov do školy a učil sa po anglicky. Spiatočnú letenku som mal zo Sydney a tam sa bolo treba nejako dostať. Nemal som vôbec žiadny plán, ako tam ísť.

Bicykel ste si brali z domu?

Nebol som nejako špeciálne pripravený, zbalil som si v podstate najlacnejší bicykel z kategórie gravel, zopár tašiek, nejaké veci, ktoré som si myslel, že môžem potrebovať, ale nič extra som nekupoval, len som sa zbalil a odišiel preč. Už po pristátí v Brisbane mi to rozviazalo ruky. Poskladal som si bicykel na letisku, prespal do rána a ráno som vyrazil do mesta zobrať auto z požičovne, na ktorom som odchádzal. Čiže žiadna mestská doprava a taxíky. Tá voľnosť s bicyklom je úžasná. A aj keď som išiel autom, tak som mohol zastaviť, sadnúť na bicykel a spoznávať krajinu.

Ako sa začala vaša cesta?

Hneď na začiatku, asi na druhý deň, som zažil tropickú búrku. Spal som pri pláži v stane, kde na pláži najskôr domorodci niečo oslavovali, takže tam bol hurhaj, krik a nejakí ožratí, a tak som si potom vydýchol, keď odišli. Ale potom som zistil, že oni odišli kvôli tomu, že sa blížila búrka. To bol trošku väčší problém než oni. Trvalo to možno niečo cez dve hodiny, sedel som v stane, držal ho zvnútra a išlo mi ho vytrhnúť, takže som mal kŕče v rukách. Otvorila sa obloha a tiekli potoky, ale dopadlo to dobre. Problém bol, že som až o štyri dni zistil, že mám stále všetko mokré. Chcel som sa prezliecť, otvoril som tašku a tam sa na mňa vyvalil smrad zatuchnutých vecí. Nuž, mal som krst ohňom hneď druhú noc.