XC destinácia mesiaca – Martinské hole a okolie Martina

Text: Jozef Mašura, foto:Matúš Rendek

Martinské hole sú situované v pohorí Malej Fatry v nadmorskej výške 1 456 m n. m. a poskytujú dokonalý výhľad na mesto Martin. Národné parky Malá Fatra a Veľká Fatra sa vyznačujú unikátnou faunou a flórou, ktorá dáva celej oblasti punc výnimočnosti.

Región Turiec s nadmorskou výškou od 305 do 1 709 m n. m. má vďaka svojim dispozíciám výborné podmienky na rekreačné pobyty počas celého roka. Vďaka dlhej zimnej sezóne je ideálny na pestovanie zimných športov a v letných mesiacoch na turistiku, rybolov, vodné športy a aktivity a na poľovníctvo. Ďalším z outdoorových športov, ktoré sa dajú v tomto regióne pestovať je, samozrejme, cykloturistika.

My sme si vybrali trasu z Martina k vysielaču Krížava a odtiaľ sme išli po hrebeni Martinských holí smerom na juhozápad. Náš výlet sme zakončili zjazdíkom na Bystričku. Do denníka si pripíšete približne 26 km (rátané od dolnej stanice starej lanovky do centra Bystričky) s celkom pekným prevýšením v prekrásnom prostredí.

Lúčanská Fatra (oblasť juhozápadnej Malej Fatry) má až 19 vyznačených cyklotrás s celkovou dĺžkou viac ako 500 km. Táto oblasť sa vďaka mnohým značeným cyklotrasám radí medzi miesta veľmi priaznivo naklonené cyklistom. Cyklotrasy s rôznymi stupňami náročnosti si tu nájdu bikeri všetkých vekových kategórii.

Začíname pri lanovke

Začíname v Martine na Podstráňach, pri dolnej stanici starej lanovky vedúcej na Martinské hole. Orientácia je jednoduchá, keďže táto trasa je značená žltou turistickou značkou, ale aj cyklistickou značkou. Počiatočné 4 km vedú po starej zvážnici. Najhorších je asi prvých 1 000 metrov, kde je zvážnica dosť strmá so slušnými výmoľmi a kameňmi a tento úsek dá našim nohám naozaj zabrať. Keď však zvládnete tento trošku roztrasený štart, čaká vás „už iba :-)“ 7 km stúpania širokými serpentínami. Pri výstupe treba občas zastať, oddýchnuť si a pokochať sa pekným výhľadom na mesto Martin a Turčiansku kotlinu.

Asi tak v polovici výstupu po zvážnici sa dostávame na miesto zvané Hodinovka (855 m n. m.). Je to pamiatka naNa druhú svetovú vojnu a SNP, čo pripomína majestátne delo. My si tu vždy dáme prvú kratšiu prestávku, doplníme sily a tekutiny, a o chvíľu naberáme ďalšie výškové metre. Celá trasa je popretkávaná vydupanými skratkami, ktoré lokálni bikeri využívajú ako zjazdové úseky.

K vysielaču

Zvážnica vyústi na asfaltku, ktorá vedie z Vrútok k vysielaču Krížava a tiež sa môže využiť ako alternatíva pri výstupe na hole. Cyklopočítač ukazuje približne 4 km. Nasledujúci úsek je trochu nudný, semtam sa stretnete aj s autoturistami či chatármi. V mieste, kde asfaltku križuje stará lanovka, je pekný výhľad na náš štartovací bod a aj okolie. Potešení tým, koľko sme zatiaľ zdolali, poberáme sa ďalej. Ešte jedna 180-stupňová zákruta vpravo, jedna vľavo, dlhšia rovinka a sme v chatovej oblasti Martinské hole.

Hurá, druhá povinná zastávka v bufete s posedením na terase (netreba zabudnúť doplniť si aj fľaše s vodou!, ďalšie občerstvenie je až v Bystričke…). Odtiaľto je to už len na skok k vysielaču Krížava (1 451 m n. m.) po staršej rozbitej asfaltke, ktorá je vlastne zásobovacou cestou. Ako sa postupne dostávame do pásma kosodreviny, začína sa nám po ľavej ruke odkrývať celá panoráma Veľkej Fatry, časť Malej Fatry a takmer z vtáčej perspektívy vidíme mestá Martin a Vrútky. Pri dobrej viditeľnosti možno v diaľke zahliadnuť aj Tatry. Oplatí sa spomenúť, že od vysielača vedie niekoľko chodníkov a variantov, ktorými sa dá pokračovať. My sme viedli našu trasu po hrebeni na juhozápad v smere na Hornú lúku a potom zjazdom na Bystričku.

Po hrebeni na Hornú lúku

Pred vysielačom kontrolujeme turistické značenie a odbočujeme doľava, kde sa napojíme na červenú turistickú značku vedúcu na Veľkú lúku, ktorá je na skok od vysielača. Na Veľkej lúke sa naša skupinka zložila a relaxovali sme tu pár minút pri úžasných výhľadoch na juh a okolité kopčeky Strážovských a Súľovských vrchov.

Nasadáme späť na našich dvojkolesových spoločníkov a pripravíme sa asi na najhravejšiu a najzábavnejšiu pasáž. Najprv chodníčkom pomedzi kosodrevinu na Vidlicu. Tento úsek môže byť miestami blatistejší, ale to nám vôbec nepokazí chuť pokračovať. Z Vidlice singlom na Veterné (názov je naozaj výstižný, pretože tam statočne fúkalo), kde urobíme ešte zopár panoramatických fotiek. Za chrbtom sa nám postupne vytráca aj stožiar vysielača.

Nasledujúci úsek je technickejší, úzky chodník je dosť hlboký a vymytý od vody, takže opatrnosť je tu na mieste. Ani naša výprava sa nezaobišla bez pádov, avšak dopadnúť do hustého čučoriedia, ktorého je tam naozaj požehnane, je totálna pohoda :-). Úzky chodník sa ďalej kľukatí hustým lesom. Balvany a popadané kmene stromov tvoria prirodzené prekážky, ktoré pridávajú korenistejšiu a technickejšiu príchuť tomuto úseku. Miestami treba bicykel aj potlačiť. Postupne prichádzame na Hornú lúku, kde stretávame lokálnych bikerov, ktorí idú opačným smerom, prehodíme s nimi pár slov a vymeníme si tipy na našu potenciálnu trasu do budúcnosti. Na Hornej lúke si dávame ďalšiu prestávku.

Zjazd na Bystričku

Pri turistickom značení sa odpojíme z červenej turistickej značky a pokračujeme na juhovýchod po zelenej do sedla Pod Ostrým, na Dubový diel a do Bystričky. Ešte posledný pohľad na Martinské hole a trčiace stožiare vysielača a šup do lesa. Spočiatku má terén singlový charakter, postupne prejde na trochu širší chodník vedúci cez les. Chodník pokrýva lístie, pod ktorým sa skrývajú šmykľavé korene stromov a zradné kamene, preto musíme byť opatrní. Na Dubovom diely sa chodník napojí na zvážnicu, ktorá vedie až do Bystričky. Asi 500-metrový lúčny zjazd pred vstupom do dediny je peknou bodkou za dnešným výletom.

Martinské hole sú naozaj veľmi zaujímavou cyklistickou destináciou, keďže tu existuje nespočetné množstvo rôznych cestičiek, ktorými sa dajú zdolať. Najkrajšie je tu asi na jeseň, keď farby prírody vytvárajú neopísateľnú atmosféru. Na jar si treba dávať pozor, lebo sneh sa tu drží pomerne dlho. My sa tu vraciame veľmi radi a dúfame, že čoskoro sa tu stretneme aj s tebou.

Alternatívne trasy

Zjazd na Bystričku po modrej turistickej značke

Táto trasa je síce relatívne krátka, ale na vzdialenosti necelých 20 km si príde na svoje každý. Prvá časť trasy, po chaty na Martinských holiach, je zhodná s hrebeňovou trasou. Nad chatami po ľavej strane sa napojíme na modrú turistickú značku, ktorá značí chodník vedúci na Bystričku. Prvých pár sto metrov môže pôsobiť zavádzajúco. Štrkovitá cesta je široká a nudná. Radikálna zmena je však hneď za rohom. Pred vodojemom treba odbočiť doľava medzi stromy. Počiatočné metre sú veľmi rozmanité a technicky náročné (miestami treba preniesť bicykel). Po prebrodení dvoch potôčikov sa dostaneme na úzky chodník, ktorý sa neskôr rozšíri. Po strastiplnom začiatku nasleduje podstata tejto trasy a to niekoľko kilometrový zjazd lesom až do Bystričky. Neostáva už nič iné, len dať si nižšie sedadlo, nastaviť pruženie a vychutnať si jazdu. Naozaj vrelo odporúčame…

Chata pod Kľačianskou Magurou

Táto nenáročná cyklotrasa začína v Turčianskych Kľačanoch, dedinke na úpätí Malej Fatry. Na konci dediny sa začína kamenistá zvážnica, ktorá vedie priamo k chate. Po asi dvojhodinovom (pri zdatnejších jedincoch aj kratšom) pohodovom stúpaní sa dopracujete na Chatu pod Kľačianskou Magurou (1 145 m n. m.). Z chaty je nádherný výhľad na Turčiansku kotlinu, Martin a Martinské hole. Po občerstvení nás čaká zaslúžený zjazd späť, ktorý vedie po tej istej zvážnici.