Azda najznámejšiu nehnuteľnosť pána Váhu a Tatier na Považí v súčasnosti spravuje Trenčianske múzeum v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskej župy. Tá sa na radu územného odborného pracoviska Národného pamiatkového ústavu Českej republiky v Brne spojila s juhomoravským mestom Bučovice a tiež s mestom Trenčín.

Partnerom sa v rámci spoločného projektu cezhraničnej spolupráce TreBuChET – Trenčín, Bučovice, Chránime Európske Tradície – podarilo obnoviť zašlú slávu štyroch historicky významných lokalít – Južného opevnenia Trenčianskeho hradu, priľahlého Čerešňového sadu (SK) a lesoparku Kalvária s časťou Hradisko v Bučoviciach (CZ).

Čo spája spomínané kultúrne dedičstvo Slovákov a Čechov?

Ako na Bučovickom zámku, tak i na Trenčianskom hrade sa v rozdielnej miere a forme podpísala ruka talianskych majstrov. Talianska stopa na dominante Trenčína sa spája s menom architekta Pietra Ferrabosca, ktorý bol dlhoročne mylne považovaný aj za architekta zámku Bučovice.

Obe mestá spája aj prítomnosť pahorkov, ktoré od 19. storočia postupne menili svoj ráz na parky s rekreačným využitím. Trenčianska Brezina bola podľa archeologických nálezov osídlená už v staršej dobe bronzovej a hradisko, ktoré sa tu nachádza, je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou. Na českej strane sa v časti nazývanej Hradisko rozprestieralo zas stredoveké sídlo.

Nástrahy ukryté medzi hradbami

Pomyselným orieškom projektu TreBuChET bola práve obnova Južného opevnenia Trenčianskeho hradu. Hoci v dobe svojho vzniku v 16. storočí táto stavba nemala na území dnešného Slovenska a prakticky v celej strednej Európe obdobu, zub času ju vôbec nešetril a návštevníci si ju mohli prezrieť len z výšky Matúšovej veže.

Samotnej rekonštrukcii predchádzali nutné výskumy (architektonicko-historický, reštaurátorský, archeologický) a predloženie návrhu obnovy, ktorý následne schválil Krajský pamiatkový úrad v Trenčíne.

Rekonštrukciu obranného valu – sústavu troch hradbových pásov oddelených dvomi suchými priekopami – komplikovali nálezy, ktoré sa ukazovali pri postupnom odkrývaní jednotlivých konštrukcií. Zvyšky múrov a konštrukcií si vyžadovali nové postupy obnovy nad rámec zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku.

Župa ich napokon uhradila z vlastného rozpočtu. Jednotlivé časti sa rozoberali pod dohľadom archeológa, ktorý určoval, čo sa dá ešte použiť, čo je výnimočné a bude smerovať do depozitára múzea a čo sa, naopak, nahradí.

Obnoviť sa podarilo až 9 objektov s rozlohou približne 7 000 m². Finančne a technologicky najnáročnejšia bola práve rekonštrukcia Mlynskej veže, tá po odstránení nánosov začala pracovať a hrozilo, že sa rozpadne.

Trenčiansky hrad sa po otvorení Južného opevnenia stal, čo sa veľkosti sprístupnenej plochy týka, druhým najväčším hradom na Slovensku. Pre milovníkov histórie sú doteraz skryté časti hradu otvorené od septembra 2020.

Nové priestory prinášajú nové príležitosti

Samotná rekonštrukcia Južného opevnenia má množstvo presahov. Priestor na hradbách pred Jeremiášovou vežou obsadil plne funkčný model TreBuChetu – stredovekého katapultu, ktorý ako symbol projektu pripravili žiaci župnej SOŠ Považská Bystrica.

Majestátne priestory prvej a zároveň najväčšej priekopy nedočkavo čakajú na dni, keď budú naplno využívané ako kultúrno-spoločenský priestor. Analógiu s početným včelárskym spolkom pôsobiacim v  Bučoviciach možno hľadať v dobovej včelnici, ktorú na hradby umiestnili v uplynulom roku včelári z Včelárskeho ekologického spolku Slovenska.

Trenčianske múzeum potrebuje po otvorení Južného opevnenia ďalšiu pracovnú silu do pokladne, na sprevádzanie turistov či na údržbu zväčšených priestorov.

Predpokladá sa, že vytvorený komunitný priestor na Brezine, navyše prepojený s ďalším úspešným cezhraničným projektom župy – cyklotrasou spájajúcou Trenčiansky a Zlínsky kraj, časom priláka poskytovateľa malého občerstvenia a tým podporí rozvoj malého podnikania.

Projekt TreBuChET nadviazal i na zlaté časy ovocinárstva, ktoré obe zapojené mestá zažívali v prvej polovici 20. storočia. Na trenčianskej Brezine sa rozprestierajú zvyšky Čerešňového sadu v správe trenčianskej radnice.

Na českej strane sa rozsiahly čerešňový sad nachádzal východne od Kalvárie, no časom ustúpil mestskej výstavbe. V revitalizovaných lokalitách na oboch stranách pribudli náučné chodníky, oddychové zóny, altánky, ohniská aj miesta na piknik či ihriská.

Kúsok od vstupu do Južného opevnenia stojí po novom vkusné drevené pódium a obľúbené čerešne, symbol projektu, boli vysadené v lokalite medzi Hradiskom a Kalváriou.

Ostáva len dúfať, že epidemiologická situácia sa jedného dňa uvoľní natoľko, že partneri budú môcť zrealizovať aj zamýšľané remeselnícko-ovocinárske dni v Bučoviciach aj v Trenčíne.

Obnovené časti Trenčianskeho hradu (Južného opevnenia):

Mlynská veža, vonkajšia priekopa so vstupnou bránou, hradný most, vnútorná priekopa, schodisko k Jeremiášovej veži, parkánový múr, priekopový múr, hradbový múr, ochodza hradbového múru a kazematy.