„Vyhral som monument, ale zdolať Pogačara je niečo úplne iné.“ Paul Seixas chce raz súperiť s najlepším cyklistom sveta
Paul Seixas na Okolo Lombardie 2026. Foto: LaPresse / Il Lombardia
Paul Seixas má za sebou víťazstvo, ktoré môže výrazne zmeniť očakávania okolo jeho kariéry. On sám však po sólovom triumfe na Okolo Lombardie hovoril predovšetkým o práci, ktorá ho ešte čaká. Keď prišla reč na Tadeja Pogačara, nesnažil sa zmenšovať rozdiel medzi sebou a najlepším cyklistom sveta.
„Vyhral som monument, ale zdolať Tadeja je niečo úplne iné,“ povedal Francúz, ktorý len pred pár týždňami oslávil dvadsiate narodeniny.
Na porovnávanie so Slovincom ponúka jeho doterajšia kariéra viacero dôvodov. Už pri premiére na Tour de France obsadil štvrté miesto, hoci mal stále iba devätnásť rokov. O niekoľko mesiacov neskôr pridal víťazstvo na jednom z piatich monumentov.
Tento rok skončil tiež dvakrát druhý za Pogačarom na Strade Bianche a monumente Liège-Bastogne-Liège.
Prečítajte si tiež
Pogačar vyhral svoju prvú Tour v roku 2020, deň pred 22. narodeninami, a nasledujúcu jar získal na Liège aj prvý monument. Seixas sa k veľkému klasikárskemu úspechu dostal ešte mladší. Podobné míľniky však podľa neho nestačia na to, aby sa ich príbehy začali stotožňovať.
„Úprimne, ani by som sa nezaradil na druhé miesto za Tadeja Pogačara. Tadej je najlepší, ale skvelých jazdcov je veľa. Raz vyhráte, inokedy prehráte a jedny preteky z vás ešte neurobia lepšieho jazdca ako ostatní. Nechcem sa s nikým porovnávať,“ vysvetlil na tlačovej konferencii v Come, kde ešte doznievali emócie z jeho víťazstva.
Ani vekové rekordy preňho neboli tým najpodstatnejším: „Veľmi ma nezaujíma, či som najmladší alebo niečo podobné, záleží mi na víťazstvách. Dnes som vyhral monument a je to nádherné. Práve to si budem pamätať.“
Pogačar ho motivuje, aby sa zlepšoval
Seixasova zdržanlivosť pri hodnotení vlastného postavenia neznamená, že by sa uspokojil s tým, čo už dosiahol. Práve Pogačar je preňho motiváciou posúvať sa ďalej. Francúz dokonca dúfa, že Slovinec bude v nasledujúcich sezónach ešte silnejší.
„Je najlepší a vidieť ho na vrchole jeho výkonnosti je pre mňa motiváciou. Úprimne dúfam, že sa bude v najbližších rokoch ďalej zlepšovať, pretože je to dobré pre cyklistiku. Svojou silou núti všetkých ostatných pracovať ešte tvrdšie, a tým ich posúva dopredu,“ povedal.
Jeho vlastná ambícia je jasná. Chce sa dostať na úroveň, na ktorej bude môcť s Pogačarom skutočne bojovať o víťazstvá.
„Snívam o tom, že raz budem môcť s Tadejom naozaj súperiť a budem mu schopný konkurovať, pretože je to najlepší jazdec na svete. Zatiaľ je to sen, ale pracujem na tom, aby som si ho splnil. Vyhral som monument, no zdolať Tadeja je niečo úplne iné. Možno sa mi to nikdy nepodarí, ale vždy sa o to budem pokúšať. Ak to neskúsite, nikdy nemôžete uspieť.“
Úspech nepovažuje za predurčený
Po výsledkoch, aké Seixas dosahuje v takom mladom veku, sa ľahko hovorí o výnimočnej budúcnosti. Sám však odmieta predstavu, že ďalšie veľké víťazstvá prídu automaticky. Talent mu otvára možnosti, ich využitie už závisí od každodennej práce aj od toho, ako sa vyrovná s neúspechmi.
„Nič nemáte vopred predurčené, svoj osud si musíte vytvoriť sami. Úspechy neprichádzajú zázrakom, treba si ich odpracovať. Niekedy prehráte, ako sa to stalo mne na majstrovstvách sveta,“ odpovedal na otázku portálu Domestique.
Aj záver sezóny ukázal, že za veľkým víťazstvom bývajú rozhodnutia, ktorých správnosť sa potvrdí až v cieli. Seixas vynechal majstrovstvá Európy, aby sa čo najlepšie pripravil na Lombardiu. Tentoraz mu táto voľba vyšla.
„Robíte chyby, ale musíte držať hlavu hore a sústrediť sa na ďalší cieľ. Majstrovstvá Európy som vynechal, pretože som chcel byť pripravený na Lombardiu. Vyhral som, no inokedy zase prehráte a práve vďaka tomu sú víťazstvá ešte krajšie,“ dodal Seixas.
