Slovenský masér vydržal s profesionálmi vyše 100 kilometrov. Počas pretekov mu podávali ruky aj najväčšie hviezdy
Reprofoto: Eurosport
Do Montrealu pricestoval ako masér slovenskej reprezentácie, no po výpadku všetkých troch nominovaných jazdcov sa sám postavil na štart elitných cestných pretekov.
Vladimír Kováčik tým pomohol zachovať bodové možnosti Slovenska, ktoré sú podľa zväzu dôležité pre budúce nominácie na vrcholné podujatia aj olympijskú kvalifikáciu.
Hoci Slovensku pomohol už tým, že sa postavil na štart, v pelotóne napokon vydržal výrazne dlhšie, ako predpokladal. Keď napokon preteky ukončil, mal za sebou viac ako sto kilometrov v hlavnom pelotóne aj osobné povzbudenia od niektorých z najväčších hviezd svetovej cyklistiky.
28-ročný člen realizačného tímu sa tak stal jednou z najnezvyčajnejších postáv šampionátu. O tom, že si po deviatich rokoch opäť pripne štartové číslo, sa pritom dozvedel iba niekoľko dní pred pretekmi.
„Keď mi povedali, že budem pretekať, iba som sa usmieval, ale čím viac sa blížil štart, tým väčšiu nervozitu som cítil. Nemohol som už ani otvoriť telefón či sociálne siete, pretože vždy, keď som zapol Instagram, všade boli moje fotografie. Na takúto pozornosť vôbec nie som zvyknutý,“ povedal Kováčik v Ranných novinách TV JOJ.
VIDEO: Vladimír Kováčik počas MS v Montreale
Héroe nacional 🇸🇰
Vladimir Kovacik, masajista del equipo eslovaco, representante de su selección en #Montréal2026 ante las bajas.
Sin competir desde 2017, evita así que su país baje de categoría en el ranking UCI. #LaCasadelCiclismo pic.twitter.com/JW3Zjr09vK
— Eurosport.es (@Eurosport_ES) September 27, 2026
Na štart ho priviedla núdzová situácia
Slovensko prišlo pred šampionátom o všetkých troch nominovaných mužov do elitných cestných pretekov. Matthiasa Schwarzbachera a Martina Svrčeka vyradili zdravotné problémy, zatiaľ čo slovenského majstra Lukáša Kubiša neuvoľnil jeho tím Unibet Rose Rockets pre vlastný pretekový program.
Termín prihlášok už uplynul, takže priviesť ďalšieho pretekára nebolo možné. Zväz preto hľadal riešenie medzi členmi výpravy, ktorí už boli v Kanade a mali potrebnú licenciu. Kováčik tieto podmienky spĺňal a so štartom súhlasil.
Vo výprave síce boli aj reprezentanti do 23 rokov, no zväz nechcel ohroziť ich ďalšie účasti vo vlastnej vekovej kategórii. Ako vysvetlil reprezentačný tréner Jakub Vančo, štart v elitných cestných pretekoch by im podľa pravidiel UCI znemožnil návrat do kategórie do 23 rokov na ďalších svetových šampionátoch.
Kováčikov štart tak mal pomôcť chrániť možnosti získavať body v budúcnosti. Nešlo o body za jeho výsledok, ale o dôsledky, ktoré by pre slovenskú cyklistiku mohlo mať neobsadenie elitných pretekov.
V roku 2016 jazdil na kontinentálnej úrovni za Duklu Banska Bystrica a posledné súťažné preteky absolvoval v roku 2017. Bicyklu sa dnes venuje už iba amatérsky a pred štartom ani nepredstieral, že je pripravený súperiť s profesionálmi.
„Je to šialené, nemám na to slov,“ povedal pre Eurosport. Na otázku, ako sa pripravil na návrat do pretekov rovno na svetovom šampionáte, odpovedal s humorom: „Trénujem iba na amatérskej úrovni. Oholil som si nohy, cítim sa ako žena a to je asi tak všetko.“
Najväčšia nervozita prišla ešte pred pretekmi
Kým ostatní jazdci riešili taktiku a boj o dúhový dres, Kováčik sa musel vyrovnať aj s nečakaným záujmom médií. O jeho návrate písali Cyclingnews, Escape Collective, Domestique, Tuttobiciweb aj Sky Sport.
Pozornosť sa sústredila na slovenského maséra aj bezprostredne pred pretekmi. Rozhovor s ním bol prvým, ktorý Eurosport odvysielal v priamom prenose. Ešte pred prvými kilometrami ho tak čakali kamery, otázky novinárov a vystúpenie pred tisíckami divákov.
„Keď som vystúpil na pódium, bol som taký vystresovaný, že som na podpisovom hárku nedokázal nájsť ani svoje číslo. Po všetkých rozhovoroch a najmä po štarte sa to však zlepšilo,“ opísal v Ranných novinách TV JOJ.
Tréner slovenskej reprezentácie Jakub Vančo od neho nežiadal výsledok. Pre seba si však Kováčik stanovil aj športový cieľ.
„Náš tréner Jakub Vančo mi povedal iba to, aby som si to užil. Ja som sa chcel otestovať a zistiť, koľko kilometrov sa dokážem udržať v pelotóne,“ vysvetlil.
Úvod absolvoval opatrne, postupne však zistil, že sa medzi profesionálmi dokáže pohybovať aj ďalej od konca hlavnej skupiny.
„Prvých pätnásť až dvadsať kilometrov som sa snažil zostať vzadu, no postupne som sa posunul aj do prvej tretiny pelotónu. Tešilo ma, že som sa s ním dokázal udržať až po okruhy pri priemernej rýchlosti 47 kilometrov za hodinu a že som zvládol aj prejazd cez most,“ povedal.
Povzbudenie dostal priamo v pelotóne
Kováčikov príbeh sa rýchlo rozšíril aj medzi samotnými pretekármi. Počas jazdy za ním prišli viacerí známi profesionáli, aby mu osobne vyjadrili podporu.
„Dokonca ku mne počas pretekov prišli niektoré z najväčších mien profesionálnej cyklistiky, podali mi ruku a povedali mi pár pekných slov. Bolo to krásne,“ spomínal.
V hlavnom pelotóne napokon absolvoval viac ako sto kilometrov. Kontakt so skupinou stratil až pri prvom výjazde na Camillien-Houde, rozhodujúce stúpanie montrealského okruhu a po prvom prejazde cieľovou čiarou svoje vystúpenie ukončil.
Z núdzového záskoku sa tak stal zážitok, ktorý výrazne presiahol pôvodnú úlohu. Kováčik zabezpečil slovenskú účasť a zároveň si po deviatich rokoch mimo súťažnej cyklistiky vyskúšal, ako dlho dokáže držať tempo s elitou.
Po návrate domov však nemal veľa času na oddych. Čakala ho ďalšia cesta so slovenskou reprezentáciou, tentoraz už s jasne určenou úlohou.
„Domov som prišiel iba dnes, ale už zajtra odchádzam na majstrovstvá Európy. Tentoraz už naozaj iba ako masér,“ uzavrel Kováčik.
