+ 28

Je zvláštne, že bikepark v Semmeringu oslávil v tomto roku 20 rokov fungovania a ja som sa tam dostal prvýkrát až teraz. Je to o to zvláštnejšie, že množstvo mojich kamarátov tam jazdí pomerne často a ani ich recenzie neboli zlé.

Na výlet sme opäť vyrazili v osvedčenej zostave spoločne s fotografom Maxom a po tom, čo sme ráno v Bratislave naložili auto, sme sa vydali na cestu. Tá bola príjemná a rýchla. Prechádzali sme regiónom Dolného Rakúska, až pokiaľ sa pred nami neobjavili prvé výraznejšie končiare. Tie napovedajú, že sa blížime na miesto činu a ja už sa neviem dočkať, kedy si v Semmeringu zajazdím.

Najviac som sa tešil na zjazdovú trať, ktorá bola v minulosti súčasťou európskeho pohára v zjazde a veľa som si od nej sľuboval. Max už Semmering niekoľkokrát navštívil a moje predstavy umocňuje rozprávaním o tom, že miestny bikepark má rád a jazdiť v ňom ho vždy bavilo.

Do bikeparku prichádzame pred obedom a v týždni, takže nemáme problém s parkovaním, aj keď áut je tu dosť. Vyložíme bicykle a presúvame sa smerom k lanovke.

Nasadáme, začíname

Na vrchol kopca vás vyvezie pohodlná a rýchla kabínková lanovka, do ktorej sa zmestia dva bicykle a dvaja bikeri. To je pre nás ideálne, keďže v lanovke diskutujeme o tom, čo nás dnes čaká, prípadne sa dohadujeme, ktoré traily a v akom poradí dáme.

Lanovka je rýchla a prevýšenie 330 metrov prekoná v krátkom čase, takže za deň stihnete množstvo jázd, čo sa mi páči.

Po tom, čo vystúpite, sa vám naskytne parádny výhľad na okolité kopce. Vidíme aj lokalitu Rax, ktorá je známa svojimi ferratami, teda zaistenými lezeckými cestami. V diaľke identifikujeme aj oblasť Schneeberg, kde sme pred pár mesiacmi boli testovať nový bikepark.

Vždy keď som v nejakom bikeparku prvýkrát, mám vo zvyku vziať si tlačenú verziu mapy. Orientuje sa mi tak lepšie než s mobilom a na mape vidím vždy všetko podstatné bez potreby scrollovania. Na tento svoj pekný zvyk som tu však akosi pozabudol.

Našťastie Maxo to tu má pobehané a zhruba vie, čo sa kde nachádza. Mapu teda študujem na veľkej informačnej tabuli pri hornej stanici lanovky a dozvedám sa, že v bikeparku sa nachádza dokopy 12 trailov, jedna menšia detská lokalita s ľahkými trailmi pre začiatočníkov a skok do nafukovacieho dopadu, ktorý je však počas našej návštevy sfúknutý.

Tri traily sú značené modrou farbou, jeden je čierny a zvyšné sú červené. Z mapy sa dozvedám, že dva modré traily slúžia aj ako dráha pre horské káry a vyzerá to tak, že táto atrakcia má úspech. Radostné výkriky z lesa a úsmevy mladých, ale aj starších pilotov týchto štvorkolesových strojov prezrádzajú, že to bude asi naozaj zábavné.

My sme však prišli bikovať a na rozjazd sa spúšťame najľahším trailom v bikeparku, modrým Schlingeltrailom. Ide o zjazdový trail s minimom prekážok, vhodný aj pre menej skúsených jazdcov. Po chvíľke na tomto traile sa ocitneme na mostíku, odkiaľ pokračuje viacero červených trailov a kúsok pod nami sa nachádza tzv. Slopestylepark.

Vo vzduchu

Označenie Slopestylepark je príznačné, aj keď množstvo z vás by si možno pod týmto názvom vizualizovalo park s množstvom dirtových skokov a rôznorodých prekážok.

Tu sa nachádza niekoľko línií vrátane menších a väčších lavíc alebo dvojákov. Okrem toho je tu vedľa seba niekoľko dropov, ktoré sú zoradené od najmenšieho po najväčší a túto platformu dopĺňajú dva skoky typu „bonerlog“, z ktorých ten väčší vzbudzuje rešpekt.

Pred nimi sa ešte týči krásny wallride, do ktorého sa na úvod pustím s chuťou. Tento wallride ma baví, je naklonený, takže udržať sa na ňom nie je problém a cítim sa istejšie. Vďaka tomu sa nebojím skákať na ňom o čosi vyššie a vo väčšej rýchlosti.

Horšie je to však s tým veľkým bonerom, ktorý som spomínal. Je strašidelný, ide do výšky a dopad nie je najbližšie. Postávam na ňom a obzerám si ho zo všetkých strán.

Píšem SMS kamarátovi, nech mi dá tip, ako rýchlo na to treba ísť a či je to v pohode. Kým mi odpovie, objaví sa lokálny jazdec, skočí wallride, dvakrát šliapne do pedálov a namieri si to priamo k tomu najväčšiemu skoku. Dal to s prehľadom, čo mi psychicky pomohlo.

Medzitým mi príde správa, že ak skočím lavicu predtým načisto, nemám šliapať ani brzdiť a malo by to fungovať. K správe je priložené video z Instagramu, ktoré si niekoľkokrát po sebe pozriem.

Rozhodujem sa, že idem. Rozbeh, lavica načisto a brzdím. Na prvýkrát som sa zľakol. Vyhováram sa na vietor. Druhý pokus už to tam posielam a kričím. Môj organizmus je plný adrenalínu a takto ho aspoň čiastočne vyplavuje. To bola bomba!

Už dávno som neskákal taký veľký skok, ak vôbec niekedy. Teším sa z toho ako malý a v ďalšom jazdení mi to dodáva poriadnu dávku sebavedomia.

Slopestylepark po niekoľkých opakovaniach opúšťame a späť k lanovke prichádzame po traile Panorama Jump Line.

Červená, čierna, červená…

Počas nasledujúcich jázd máme v pláne prejsť zvyšné traily. Ide o stredne náročné trate a čiernu zjazdovú trať, ktorú akurát „shaperi“ chystali na preteky rakúskeho pohára v zjazde.

Začneme teda na nej. Táto trať sa mi od začiatku páči. Množstvo koreňov a kameňov, strmé úseky a prepady rôznych veľkostí. Občas sa objaví skok, ale musím povedať, že toto je presne ten typ trate, ktorú si skúsení jazdci užijú dosýtosti.

Čím viac mám trať najazdenú, tým viac si verím, ale ku koncu už viem, že to netreba preháňať, keďže sily ubúdajú a jedna chyba ma môže stáť zranenie.

Najviac sa mi na tejto trati páčia koreňové a kamenisté pasáže. V spodnej časti trate sa nachádza aj „road gap“, respektíve dva odpaly, ktoré vás pošlú ponad cestu. Fajnové jazdenie. Presne takto to mám rád.

Nakoniec sa dostávame k červeným tratiam, ktorých je tu najviac a najlepšie by ich zrejme charakterizovalo slovo freeride.

Tieto trate sú z môjho pohľadu tie najzábavnejšie v Semmeringu. Majú množstvo lavicových skokov, dropov, dvojákov v rýchlosti a prechádzajú umelo budovaným, ale nie vyžehleným terénom.

Nie sú to vyhladené traily s obrovskými skokmi s takmer kolmými rádiusmi. Aj tu nájdete korene alebo kamenisté pasáže, v ktorých musíte udržiavať rýchlosť, aby jej bolo dostatok na skoky, ktoré vás následne čakajú.

Červené trate v Semmeringu ma bavili najviac a ak by som si z nich mal vybrať len jednu, ktorú budem jazdiť celý deň, tak to bude zrejme trať s číslom osem, ktorej názov znie Sweet & Sexy. Ak si však zvolíte ktorúkoľvek červenú trať, sklamaní podľa mňa nebudete.

Za zmienku rozhodne stojí aj Northshore Line, ktorá kombinuje prírodný terén s umelo postavenými drevenými prekážkami, lávkami, skokmi a pekným wallrideom. Aj na tejto trati sme strávili značný čas, počas našej dvojdňovej návštevy tohto rakúskeho strediska.

Semmering očaril

Bikepark v Semmeringu som teda navštívil prvýkrát a mám z neho naozaj pozitívne pocity. Trate mi pripomínajú klasické jazdenie, s ktorým sme pred iks rokmi začínali. Sú rýchle, je na nich množstvo skokov, ktoré posielajú viac do diaľky než do výšky a skúsení jazdci si tu prídu na svoje. Samozrejme, zajazdia si tu aj začínajúci jazdci, ale potenciál bikeparku ocenia najmä tí skúsenejší.

Semmering nie je najmodernejší vyžehlený flowpark, ale poctivý gravity bikepark s oldschool freeride charakterom.

Prevýšenie 330 metrov na jednej jazde a rýchla lanovka pridávajú stredisku plusové body. Pripočítajme k tomu dobrú dostupnosť a možnosť vymyslieť program pre celú rodinu a výsledkom je to, že ja sa do Semmeringu ešte určite vrátim. A možno aj tento rok. Pridáš sa?