Bez Tadeja Pogačara bude boj o červený dres na Vuelte omnoho zaujímavejší
4. etapa Vuelta a España 2026. Foto: A.S.O./Toni Baixauli
Na tohtoročných pretekoch Grand Tour zatiaľ neexistoval skutočný boj o celkové víťazstvo. Jonas Vingegaard (Visma-Lease a Bike) nemal na Giro d’Italia konkurenciu a Tadej Pogačar (UAE Emirates-XRG) bol rovnako dominantný na Tour de France.
Obaja vyhrali po päť etáp a pred druhým jazdcom konečného poradia si vytvorili náskok väčší ako päť minút.
Vingegaard zdolal Felixa Galla (Decathlon CMA CGM) o 5:22 minúty, Pogačar mal v Paríži pred Remcom Evenepoelom (Red Bull-Bora-Hansgrohe) k dobru 6:26 minúty.
Ich súperi veľmi skoro pochopili, že reálne bojujú iba o zostávajúce miesta na pódiu.
Podobný scenár sa očakával aj na Vuelte. Pogačar vyhral úvodnú časovku v Monaku, po 50-kilometrovom sóle ovládol horskú etapu v Andorre a tretí triumf pridal po súboji s Enricom Masom (Movistar). Už počas prvého týždňa ukázal, že medzi ním a ostatnými favoritmi je opäť výrazný rozdiel.
Do ôsmej etapy vstupoval s náskokom takmer štyroch minút pred Masom. Nemusel už útočiť ani riskovať. Stačilo mu kontrolovať situáciu, reagovať na svojich najbližších súperov a využívať mimoriadne silný tím. Podľa toho, ako ľahko pôsobil v kopcoch, sa navyše zdalo, že by mohol vyhrať aj niekoľko ďalších etáp.
Potom však prišiel moment, ktorý zmenil celú Vueltu.
Keď zostávalo do cieľa ôsmej etapy približne 32 kilometrov, Pogačar si vyťahoval fľašu a riadidlá držal iba jednou rukou. V chaotickom okamihu narazil predným kolesom na veľký kameň na ceste, stratil kontrolu nad bicyklom, preletel cez riadidlá a tvrdo dopadol na hlavu a ľavé rameno.
Najskôr sa postavil a chvíľu sa zdalo, že sa pokúsi pokračovať. Po niekoľkých sekundách však bolo jasné, že to nebude možné. Nasadol do sanitky a jeho pokus získať poslednú chýbajúcu Grand Tour sa skončil.
Vyšetrenia odhalili otras mozgu, posunutú zlomeninu ľavej kľúčnej kosti a stabilnú zlomeninu siedmeho krčného stavca. Nezistilo sa neurologické poškodenie, operáciu kľúčnej kosti však lekári odložili dovtedy, kým to dovolí jeho stav po otrase mozgu.
Pokračovanie sezóny 2026 vrátane obhajoby titulu majstra sveta je preto veľmi nepravdepodobné.
Prečítajte si tiež
Mas ukázal, že si červený dres zaslúži
Enric Mas si po Pogačarovom odstúpení odmietol obliecť na pódiu červený dres. Bolo to gesto rešpektu voči zranenému súperovi, no zároveň sa nad novým lídrom vznášala otázka, či dokáže prevziať kontrolu nad pretekmi, v ktorých dovtedy dominoval majster sveta. Odpoveď priniesol hneď ďalší deň.
V deviatej etape s 5000 výškovými metrami a cieľom na Alto de Aitana Mas Enric Mas nielen ubránil vedenie, ale vyhral celú etapu. Na záverečnom stúpaní zdolal Oscara Onleyho (Netcompany Inoes), Primoža Rogliča (Red Bull-Bora-Hansgrohe), Richarda Carapaza (EF Education – EasyPost) aj Felixa Galla.
Po prvom horskom teste bez Pogačara teda ukázal, že je momentálne najsilnejším vrchárom v pretekoch.
Mas má po deviatich etapách náskok 1:18 minúty pred Rogličom a 1:39 minúty pred Gallom. Onley stráca 2:20, Carapaz 3:26 a Mattias Skjelmose (Lidl-Trek) 3:55 minúty. Sepp Kuss (Visma-Lease a Bike) je siedmy so stratou 4:09 minúty.
Za normálnych okolností by takýto náskok po prvom týždni vyzeral veľmi sľubne. Vuelta však ešte ani zďaleka nie je rozhodnutá.
Mas už nie je jazdcom, ktorý môže sledovať Pogačarovo koleso a čakať na príležitosť. Teraz musí jeho tím Movistar kontrolovať úniky, niesť zodpovednosť za tempo a rozhodovať, na ktoré útoky reagovať.
Roglič zatiaľ nemusí panikáriť
Najväčším nebezpečenstvom pre Masa je Primož Roglič. Štvornásobný víťaz Vuelty síce v prvých kopcoch nepôsobil tak presvedčivo ako Španiel, ale jeho strata 1:18 minúty je vzhľadom na zostávajúcu trasu stále veľmi malá.
V osemnástej etape čaká pretekárov rovinatá individuálna časovka, ktorá meria 32 kilometrov. Práve tam môže Roglič získať na ľahších vrchárov veľké množstvo času.
Mas nie je slabý časovkár, no na rovinatej a výkonovej trati by mal mať Roglič jasnú výhodu. Španiel preto nemôže uvažovať tak, že mu aktuálnych 78 sekúnd bude stačiť až do posledného týždňa. Ak chce prísť na časovku v relatívne bezpečnej pozícii, pravdepodobne bude potrebovať náskok aspoň dvoch minút, možno ešte väčší.
Roglič naopak nemusí útočiť pri každej príležitosti. Potrebuje sa držať v dostupnej vzdialenosti, vyhnúť sa zlému dňu a šetriť energiu.
Gall potrebuje rozhodnúť preteky v horách
Felix Gall stráca 1:39 minúty a po druhom mieste na Gire už potvrdil, že dokáže zvládnuť tri týždne na najvyššej úrovni. V dlhých a náročných stúpaniach môže byť dokonca najvážnejším súperom pre Masa, no jeho problémom bude rovnaká časovka.
Ak chce vyhrať Vueltu, musí ešte pred osemnástou etapou dostať Rogliča pod tlak a ideálne získať čas aj na Masa. Decathlon má navyše v prvej desiatke Gregora Mühlbergera a môže skúšať taktické útoky z väčšej vzdialenosti.
Gallovi vyhovuje, že v zostávajúcej časti pretekov nechýbajú dlhé horské etapy ani náročné cieľové stúpania. Pelotón ešte čakajú výjazdy na Calar Alto, La Pandera a Peñas Blancas, pričom rozhodujúca môže byť kráľovská dvadsiata etapa na Collado del Alguacil. Trasa teda ponúka dostatok priestoru na to, aby sa súčasné poradie niekoľkokrát zmenilo.
Onley, Carapaz, Skjelmose a Kuss stále nie sú mimo hry
Oscar Onley po slabšom dni v šiestej etape výborne zareagoval na Enrica Masa a druhým miestom sa posunul na štvrtú priečku celkového poradia.
Vo veku 23 rokov však ešte nikdy nebojoval o víťazstvo na Grand Tour, aj keď minulý rok na Tour de France potvrdil, že dokáže absolvovať tri týždne na najvyššej úrovni, keď skončil celkovo tesne pod pódiom na štvrtom mieste.
Richard Carapaz stráca 3:26 minúty, čo už nie je zanedbateľný rozdiel. Ekvádorčan však patrí medzi jazdcov, ktorí dokážu zaútočiť ďaleko pred cieľom a rozbiť dovtedy kontrolovaný priebeh etapy. V situácii, keď preteky nemajú jednoznačne dominantný tím, môže byť práve jeho odvaha veľmi nebezpečná.
Mattias Skjelmose a Sepp Kuss strácajú približne štyri minúty. Ani jeden z nich momentálne nevyzerá ako hlavný favorit na víťazstvo, ale jeden vydarený útok, bočný vietor alebo kríza niektorého zo súperov ich môže vrátiť do bezprostredného boja.
Z jazdy na istotu sa stali otvorené preteky
Pogačarovo odstúpenie je pre Vueltu obrovskou športovou stratou. Preteky prišli o majstra sveta, najväčšiu hviezdu aj jazdca, ktorý dokáže vytvárať výnimočné momenty prakticky v ktorejkoľvek etape. Nikto si nemôže želať, aby sa boj o víťazstvo otvoril takýmto spôsobom.
Z čisto športového pohľadu sa však situácia úplne zmenila. Ešte pred ôsmou etapou bolo takmer nemožné predstaviť si, ako by mohol Pogačar pri svojom náskoku, forme a sile tímu UAE Emirates-XRG prísť o červený dres. Otázkou nebolo, či vyhrá, ale o koľko a koľko ďalších etáp pridá.
Teraz sú medzi prvými šiestimi jazdcami necelé štyri minúty. Líder je najlepší vrchár doterajšieho priebehu, jeho najbližší súper je najlepší časovkár a za nimi čaká niekoľko útočne naladených jazdcov s odlišnými prednosťami. Každý z nich musí zvoliť inú cestu k víťazstvu.
Mas potrebuje útočiť v horách a vytvoriť si rezervu. Roglič môže zostať trpezlivý a čakať na časovku. Gall musí využiť najťažšie stúpania. Onley potrebuje potvrdiť, že zvládne tri týždne bez výrazného výpadku. Carapaz musí preteky rozhýbať a dostať súperov do situácie, ktorú nebudú môcť kontrolovať.
Na Gire a Tour de France sa súperi najsilnejších jazdcov pomerne skoro zmierili s bojom o pódium. Na Vuelte už takáto istota neexistuje. Enric Mas má červený dres a zjavne aj výbornú formu, no pred sebou ešte dve náročné tretiny pretekov a minimálne päť súperov, ktorí stále môžu reálne premýšľať o celkovom víťazstve.
Bez Tadeja Pogačara bude Vuelta ochudobnená o svojho najlepšieho jazdca. Zároveň však môže priniesť najotvorenejší a najzaujímavejší boj o víťazstvo zo všetkých troch tohtoročných Grand Tour.
