Matej Červenka pracuje ako tímový mechanik v jednom z najlepších cyklistických tímov Visma-Lease a Bike.

27-ročný Slovák hovorí, ako sa dostal do jedného z najlepších cyklistických tímov na svete, čo všetko obsahuje jeho práca, aj o tom, ako vnímajú mladú talentovanú Slovenku Viktóriu Chladoňovú.

Rozprával aj o tom, ako sa vrátil k fotografii, s ktorou v cyklistike začínal, ako reagoval tím na jeho kreatívnu prácu, aký je Wout van Aert mimo pretekov aj o tom, čo si myslí o šanciach Jonasa Vingegaarda v súboji proti Tadejovi Pogačarovi na Tour de France.

Pozrite si 40 skvelých fotografií Mateja Červenku z tréningového kempu tímu Visma-Lease a Bike na Tenerife.

+ 37

Ako si sa dostal k práci mechanika v tíme Visma-Lease a Bike a čo si vlastne robil predtým? 

Ohľadom práce ma oslovil vtedy Miňo Lukáč, ktorý bol vtedy v tíme tiež nováčikom. Pamätám si, ako som mu v Glasgowe počas majstrovstiev sveta v roku 2023 v dome slovenskej reprezentácie pomáhal s podpísaním kontraktu do Vismy. Glasgow bola naša prvá spolupráca a hneď sme si veľmi sadli. Boli sme tam ako dvaja mechanici pre slovenskú reprezentáciu a ja som mal na starosti ešte fotenie, čo bola vždy súčasť mojej práce, pretože s objektívom v ruke som vlastne do reprezentácie aj prišiel.

V novembri toho roku, keď som bol jeden večer len tak doma, mi Miňo zrazu napísal, či už mám kontrakt na ďalší rok a či nechcem skúsiť Vismu, pretože hľadajú ešte ďalšieho mechanika. V tom čase som pracoval ako mechanik pre slovenský zväz na full time. Tím ako Visma bol v tom čase pre mňa nepredstaviteľná úroveň. Do pár dní som mal telefonát so šéfom z Holandska a asi o týždeň už som letel na otočku na testovanie v holandskom Hertogenboschi, kde máme tímové zázemie. Tri dni od testovania ma zobudil telefonát z Holandska, že môj kontrakt je na stole a či idem do toho. Neváhal som ani sekundu.

Čiže prácu mechanika si sa naučil, keď si pracoval pre Slovenský zväz cyklistiky alebo si sa tomu venoval už predtým?

Predtým som pretekal na amatérskej úrovni a pracoval som v predajni bicyklov, kde som sa naučil úplné základy. S tým, čo robím dnes, sa to však nedá porovnávať. Sme na tej najvyššej úrovni a je to, ako keby ste chceli hľadať rozdiel medzi automechanikom v bežnom servise a mechanikom vo formule 1. V tíme musím ovládať omnoho viac vecí, práca je omnoho precíznejšia a každá chyba môže ovplyvniť výkon jazdca alebo dokonca výsledok pretekov. Preto si pri každom detaile musíme dávať maximálne záležať.

Hovoríš, že si neváhal ani sekundu, ale je to predsa len dosť veľký záväzok, keďže väčšinu času tráviš v zahraničí a asi sa aj veľa nacestuješ. Vyhovuje ti takýto životný štýl?

Nebola to pre mňa úplná novinka, keďže aj počas práce v Slovenskej reprezentácií som bol dosť na cestách. Teraz je toho trikrát toľko. Musel som to mať dobre premyslené ešte predtým, ako mi zavolali, či ponuku prijímam. Bol som na to pripravený. Ale je pravda, že to nie je jednoduché. Pri tejto práci trávim väčšinu roka mimo Slovenska, veľa cestujeme a život na cestách býva náročný. Človek musí byť nastavený na to, že je stále v pohybe, ďaleko od rodiny a domova. Na druhej strane je to skvelá príležitosť robiť to, čo ma baví, a byť súčasťou veľkého tímu na najväčších pretekoch.

Ako prebiehal tvoj pracovný pohovor a skúšky na prácu mechanika?

Pohovor bol skôr neformálny rozhovor o mojej histórii, o tom, čo som doteraz robil a aké mám skúsenosti ako mechanik. Praktická skúška prebiehala tak, že mi najskôr ukázali servisné stredisko a vysvetlili, ako všetko funguje. Potom som dostal za úlohu úplne rozložiť bicykel – konkrétne ružový špeciál, ktorý dostal Primož Roglič po výhre na Giro d’Italia – a následne ho opäť poskladať tak, aby bol pripravený na preteky.

Nešlo o rýchlosť, ale o kvalitu. Pýtal som sa, či mám pracovať rýchlo alebo je dôležitejšie, aby to bolo dokonalé, a hneď mi povedali, že v tíme sa nikdy neponáhľajú na úkor kvality. Keby to malo trvať aj dva dni, musí to byť spravené čo najlepšie. Samozrejme, pri niektorých prácach je rýchlosť dôležitá, ale kvalita je vždy na prvom mieste. Neskôr som sa dozvedel, že mi počas skúšky robili poza chrbát zle. Keď som mal bicykel rozložený a pracoval som na ráme, potajme mi rozladili radenie, aby zistili, či si všetko po sebe dôkladne skontrolujem alebo len automaticky poskladám, čo som rozobral. Nenechal som sa nachytať.

Aká je náplň tvojej práce, keď nie si na pretekoch? 

Ono to veľmi závisí od obdobia v roku. Mimo sezóny pretekov sa len skladajú nové bicykle a pred jarnými klasikami sa napríklad preskladávajú kolesá, ktorých je obrovské množstvo a pre dlažobné kocky, ako sú na Paríž – Roubaix, sú potrebné inak vyskladané kolesá, ako sa jazdia na bežných cestách. Mňa ako „race“ mechanika sa veci pomimo veľmi netýkajú. Nato sú mechanici, ktorí takmer celý rok odrobia iba v servisnom stredisku. Aj keď pretekár prinesie tréningový bicykel na servis, robia to títo chalani, nie my.

Počas pretekov býva vždy jeden mechanik v sprievodnom tímovom aute. Aké je to na pretekoch, keď si v aute a čo robíš, keď nejdeš do auta?

Keď nejdem do auta, väčšinou idem robiť spolu s masérmi na trať pretekov soigneura [člen tímu, ktorý podáva pretekárom jedlo a vodu]. Ak som v sprievodnom aute, mám na starosti všetku technickú výbavu a náhradné diely, ktoré môžu byť počas pretekov potrebné. Veľa ľudí si možno myslí, že len sedím vzadu a čakám na defekt, ale v skutočnosti mám na starosti aj podávanie fľašiek, oblečenia a jedla, ktoré si jazdci pýtajú. V extrémne horúcich dňoch musíme mať v aute aj vrecká s ľadom. Všetko podávam šoférovi, ktorý to potom odovzdáva pretekárom.

Počas pretekov mám v uchu vysielačku, takže keď si niekto niečo vypýta, okamžite viem, čo potrebuje, alebo môžem komunikovať. Športový riaditeľ má pri sebe len zopár gélov a tyčiniek, väčšina zásob je v aute vzadu u nás mechanikov. Ak ideme menšie preteky a v aute som iba ja a jeden športový riaditeľ, musím aj sledovať situáciu na pretekoch, napríklad kontrolovať, akí silní pretekári sú v úniku, aby sme vedeli budovať taktiku. Okrem toho musím ešte pred pretekmi pripraviť na strechu náhradné bicykle a do auta uložiť náradie a náhradné kolesá pre prípad defektu. Nakladám aj vaky s oblečením na rôzne podmienky, napríklad do dažďa. Prichystanie jedla a vody pre jazdcov na trati majú na starosti maséri.

Vo Visme si bol už v čase, kedy doň prišla Viktória Chladoňová. Ako ju vnímajú v tíme z tvojho pohľadu? 

Vnímajú ju ako obrovský talent a je to veľmi cítiť. U favoritov bývajú v tých spomínaných tabuľkách, kde máme rozpis špecifikácie bicyklov, špeciálne požiadavky alebo úpravy vo výbave a aj teraz na ardenských klasikách mali tieto „poznámky“ uvedené len Marianne Vos, Pauline Ferrand-Prévot a Viki Chladoňová.