1/4

Claire Buchar hovorí o dni, kedy takmer prišla o život: Teším sa, z každého prežitého dňa

2/4

(instagram.com/claire_buchar / @ardorbrand)

3/4

Claire chodí často jazdiť so svojim traildogom.

4/4

(instagram.com/claire_buchar / @laurence_ce)

Veľkú väčšinu kariéry jazdila Claire samostatne, mimo tímu, okrem dvoch sezón 2009 a 2010, kedy bola súčasťou tímu Chain Reaction Cycles Intense. V roku 2011 sa jej nepodarilo zúčastniť sa na pretekoch svetového poháru, no na domácich majstrovstách v Kanade sa jej podarilo zvíťaziť a motivovaná Claire získala v tom istom roku aj tretie miesto na svetovom šampionáte vo švajčiarskom meste Champery. „Po skončení tejto sezóny som bola motivovaná trénovať a vrátiť sa na preteky sveťákov ako nikdy predtým,“ povedala Kanaďanka.

„Po sezóne som sa cítila vyčerpaná a nebola som schopná začať zimnú prípravu. Vtedy som dala svoje ego a ciele bokom, pretože som cítila, že niečo so mnou nie je v poriadku. Veci, ktoré ma strašili a ktorých som sa bála už roky ma dohnali a moje slabé telo nevládalo.“

Autonehoda jej zmenila život

Claire vyhľadala doktorskú pomoc a napokon bola diagnostikovaná s autoimunitným ochorením, pri ktorých je imunitný systém nadmerne aktívny a napáda niektoré štruktúry vlastného tela. To znamená, že niektoré bunky, ktoré normálne zabezpečujú obranu organizmu proti infekcii a poškodeniu, začnú nekontrolovateľne napádať a ničiť iné bunky v tele. „Vtedy sa začala moja cesta liečenia.“

Na jeseň roku 2013 ju však na ceste za zdravím zastavila autonehoda. Vodič, ktorý stratil kontrolu nad ovládaním svojho auta vrazil v rýchlosti 80 km/h z boku do auta, v ktorom bola Claire s priateľom Chrisom.

„Medzi mnou a autom, ktoré do nás priamo z boku narazilo, boli iba tenké dvere. Utrpela som mnoho ťažkých zranení. Mala som zlomenú väčšinu rebier a panvu na dvoch miestach. Polovicu pľúc som mala plnú krvi a poškodenú som mala slezinu i pečeň.“

Video „Dirt Diaries Final“ z roku 2015:

https://vimeo.com/103683822

Divili sa, ako mohla prežiť

„Keď som sa po chvíli prebrala a uvedomila si, čo sa stalo, uvidela som, že Chris je relatívne v poriadku, mohla som vdychovať iba malé dúšky vzduchu z vrchu pľúc, aby som sa ako-tak ukľudnila a prežila, kým dorazila pomoc,“ opísala Clair hroznú autonehodu.

„Vyšetrovatelia tejto nehody sa divili, ako som to mohla prežiť. A to, čo nasledovalo ďalšie týždne je skúsenosť, na ktorú nikdy nezabudnem. Obrovskú vďaku a rešpekt musím vysloviť hasičom, záchranárom, doktorom i sestrám, ktorí zachránili a vlastne dali dokopy moje telo.“

Snažila sa myslieť ako športovec

„Hneď, ako som bola schopná, začala som rehabilitovať.“ Zranenia, ich následky v kombinácii s veľkými dávkami liekov, ktoré musela v nemocnici užívať však rehabilitáciu značne spomalili. Claire vo svojich 17 rokoch prišla o mamu, ktorá podľahla chorobe a spomienky na túto udalosť jej vlievali do mysle obavy, že bude mať rovnaký osud.

„Moje ciele a sny boli však silnejšie. Snažila som sa opäť myslieť ako športovec. Na stacionárny bicykel som si poukladala uteráky ako výstelku pre panvu, aby som opäť mohla bicyklovať. Kráčala som v bazéne s dôchodcami, musela som precvičovať dýchanie kvôli poškodeniu pľúc a po týždňoch zvracania sa mi konečne začali hojiť polámané rebrá.“

„Fyzioterapia bola taká vyčerpávajúca a bolestivá, že som si po tom vždy musela pospať. Moje pravé rameno už nikdy nebude také ako predtým. Ale jednoducho som sa chcela vrátiť na bike a zajazdiť si, akoby sa nič nestalo.“

Claire musela tiež navštevovať odborníka na otrasy mozgov, aby zmiernila točenie sa hlavy, ktoré mávala často po nehode. Chcela si sadnúť na bicykel hneď, ako to bolo možné.

Na bike si sadla priskoro

„Keď sa na to pozerám spätne, sadla som si na bike priskoro. Vyliečenie centrálneho nervového systému a posttraumatickej stresovej poruchy trvá roky a nakoniec som skončila tak, že som si pri nevinnom páde v lete opäť zlomila tri rebrá. Bola som jednoducho nedočkavá a tvrdohlavá a chcela som byť čo najskôr opäť na pretekárskych tratiach.“

„Ego je obrovská dvojsečná zbraň. Môže vám pomôcť dosiahnuť obrovské úspechy, ale môže vám rovnako uškodiť a nájsť rovnováhu medzi týmito dvomi nie je úplne jednoduché.“

Bolesti dodnes

„Moje kosti aj orgány sú už našťastie vyliečené a dúfam, že zo svojej pravej časti tela som už vybrala všetky úlomky skla z rozbitého okna pri nehode,“ hovorí dnes Claire.

„Je to síce už päť rokov, no každý deň mám bolesti. Ale som rada, že som to prežila. A nielen prežila, ale mám všetky končatiny, môžem sa hýbať… To mnoho ľudí po podobných nehodách nemôže. A na to sa snažím myslieť denne. Byť vďačná za každý deň a užívať si naplno.“

Rastlinná strava – cítim sa lepšie ako kedykoľvek predtým

Claire má prispôsobený jedálniček, ktorý sa skladá iba z rastlinnej stravy. „Milujem to! Je to zdravý životný štýl, ktorým neubližujete životnému prostrediu. A cítim sa lepšie ako kedykoľvek predtým.“

„Ďakujem všetkým, ktorý mi za tie roky pomohli sa uzdraviť, všetkým, ktorí ma podporovali a tolerovali moje súťaživé chovanie, ktoré bolo nie vždy príjemné. Ďakujem!,“ dodala kanadská bikerka Claire Buchar.